Dynamický akčný plán
na koordináciu digitalizácie kultúrneho a vedeckého obsahu EÚ
1. Úvod
Akčný plán eEurope 2002 odporučil vytvoriť koordinačný mechanizmus pre programy digitalizácie vo všetkých členských štátoch. V roku 2001 zasadli v rámci švédskeho Predsedníctva za podpory Európskej komisie predstavitelia a experti z členských štátov a schválili Lundské zásady[1], ktoré stanovili priority určené na pridanie hodnoty ku digitalizačným aktivitám spôsobmi, ktoré mali byť udržateľné z časového hľadiska. Sprievodný Lundský akčný plán odporúčal činnosti na podporu pokroku v období do roku 2005. Lundský akčný plán je implementovaný Skupinou národných zástupcov (NRG) a sukcesívnymi Predsedníctvami a ťaží z niekoľkých projektov a sietí výskumných pracovísk, vrátane veľmi úspešných projektov Minerva[2] a DigiCult[3].
Keďže mnohé z prekážok identifikovaných v rámci Lundských dokumentov naďalej existujú, jednou z priorít Rady v pracovnom pláne na roky 2005 až 2006 je pokračovať v koordinácii prostredníctvom aktualizovaného akčného plánu, ktorý bude nadväzovať na činnosť podľa Lundského plánu[4]. 14. novembra 2005 Rada znovu potvrdila platnosť Lundských zásad a uznala digitalizáciu kultúrneho a vedeckého obsahu za strategicky významnú, nakoľko:
(a) poskytuje bohaté a rozmanité digitálne zdroje, ktoré podporujú vzdelávanie a výskum, cestovný ruch a tvorivé priemyselné odvetvia;
(b) všetkým občanom umožňuje digitálny prístup ku národnému, regionálnemu a lokálnemu kultúrnemu dedičstvu Európy;
(c) podporuje iniciatívu Európskej digitálnej knižnice
Tento význam je uznaný aj pri vynakladaní súčasných investícií členských štátov a v oznámení Komisie "i2010 - Digitálne knižnice".[5]
Tieto iniciatívy budú spoločne stavať na bohatom dedičstve Európy a kombinovať mnohokultúrne a mnohojazyčné prostredia s technologickým pokrokom a novými obchodnými modelmi.
2. Všeobecné ciele
Európske zdroje kultúry a vedeckých poznatkov sú jedinečným verejným aktívom formujúcim kolektívnu a vyvíjajúcu sa pamäť našich rôznych spoločností. Objavovanie zdrojov, prístupnosť, použiteľnosť, interoperabilita, autentickosť, kvalita a dôvera zo strany všetkých používateľov Informačnej spoločnosti sú nevyhnutnými požiadavkami na poskytovanie digitálnych kultúrnych informácií a služieb.
V spoločnosti, ktorá má v čoraz vyššej miere k dispozícii širokopásmové pripojenie, vytvoria relevantný a užitočný digitálny obsah a služby premostenie umožňujúce spoločenské začlenenie sa a prekonávajúce digitálny priedel. Kultúrne inštitúcie ako knižnice, múzeá, archívy a organizácie venujúce sa prírodnému a environmentálnemu dedičstvu sú hlavnými dodávateľmi digitálneho obsahu, no musia sa mobilizovať a ich úsilie je potrebné koordinovať, aby sa čo najlepšie využili existujúce technológie a prispelo sa k tvorbe, využívaniu a poskytovaniu lokálneho kultúrneho obsahu, ktorý vyhovuje potrebám všetkých občanov.
Prostredníctvom tohto aktualizovaného plánu je na realizáciu vízie Európskeho kultúrno-informačného priestoru sledovaných šesť cieľov, pričom sa berie do úvahy a ďalej rozvíja predchádzajúci súbor Lundských zásad:
(1) Zabezpečiť vedúcu úlohu inštitúcií v dynamickom a meniacom sa prostredí, v ktorom sa uskutočňuje rýchly technologický a ekonomický rozvoj.
(2) Posilniť koordináciu a presadzovať silnejšie prepojenie medzi digitalizačnými iniciatívami členských štátov, sieťami a projektmi EÚ.
(3) Pokračovať v snahe o prekonávanie fragmentácie a duplikácie digitalizačných činností a o maximalizáciu synergií.
(4) Hodnotiť a identifikovať vhodné modely, spôsoby financovania a politické prístupy na udržanie rozvoja a stratégie dlhodobého uchovávania.
(5) Presadzovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosť prostredníctvom tvorby digitálneho obsahu.
(6) Zlepšovať on-line prístup ku európskemu kultúrnemu obsahu.
3. Oblasti činností
A. Používatelia a obsah
Používatelia potrebujú ťažiť viac zo sieťového prepojenia kultúrnych poznatkov, keďže implementácia technológií umožňuje rozvoj Európskeho kultúrno-informačného priestoru. Je potrebné uľahčiť im spôsob, ako ľahko nájsť a používať kultúrny obsah a ako prispievať ich vlastnými poznatkami a skúsenosťami pri tom, ako sa z nich stávajú aktívni občania v informačných spoločnostiach.
Kľúčové otázky:
Bezodkladné činnosti na obdobie 2006-2007:
(1) Spojiť národné a Európske digitalizačné iniciatívy a ustanoviť európsky spoločný informačný priestor, vrátane projektov TEL, Michael / Michael Plus, s cieľom
a. vyvinúť a udržiavať on-line registre digitalizovaných zbierok v každom členskom štáte,
b. zaistiť prepojenie týchto registrov a vytvoriť on-line Európsky kultúrno-informačný priestor,
c. prostredníctvom tejto činnosti identifikovať medzery v poskytovaní obsahu a vynárajúce sa potreby digitalizovať na európskej úrovni
d. zahrnúť túto analýzu pri stanovovaní priorít v rámci národných digitalizačných aktivít.
(2) Vyvinúť flexibilné monitorovacie mechanizmy a demonštrovať autentickosť, výkon a bezpečnosť nasadenia digitálneho kultúrneho obsahu a služieb.
(3) Zhodnotiť vplyv modelov, ktoré:
a. zaručujú spravodlivú rovnováhu medzi právami intelektuálneho vlastníctva a prístupom;
b. podporujú prístupnosť pre osoby so znevýhodnením;
c. presadzujú a propagujú využitie digitalizovaného obsahu.
(4) Dopracovať sa ku spoločným štandardom kvality pre prístupnosť a použiteľnosť a poskytnúť podporu a poradenstvo s cieľom umožniť rozvoj služieb, ktoré spĺňajú tieto štandardy.
(5) Zhodnotiť úlohu digitálneho obsahu pri zvyšovaní úrovne eVzdelávania a tvorivých odvetví.
(6) Propagovať príklady najlepšej praxe využívania technológií na podporu prístupu pre všetkých občanov.
B. Technológie na digitalizáciu
Technologické prostredie, ktorým sa uberajú kultúrne digitálne obsahové priemyselné odvetvia Európy je najmä výsledkom vývoja v najväčších priemyselných odvetviach IKT (telekomunikácie, sieťové infraštruktúry, databázové technológie a osobná/podniková výpočtová technika). Digitalizačné iniciatívy držiteľov kultúrneho obsahu nie vždy automaticky súvisia s inováciami a nie vždy berú do úvahy inovácie poháňané vedeckým alebo podnikovým výskumom a vývojom. Kultúrne inštitúcie preto potrebujú poradiť, aby si plne uvedomili význam existujúceho a objavujúceho sa rozvoja v oblastiach výskumu a aplikácií a aby sa zabezpečilo splnenie ich vlastných výskumných potrieb.
Kľúčové otázky:
Bezodkladné činnosti na obdobie 2006-2007:
(1) Definovať spoločné potreby výskumu a nástrojov na digitalizáciu
(2) Monitorovať najnovší technologický rozvoj a poskytovať poradenstvo k digitalizácii, uchovávaní a vytváraní zdrojov.
(3) Zaistiť silný hlas za sektor kultúrneho a vedeckého dedičstva EÚ pri vývoji medzinárodných štandardov ako ISO, DCMI a W3C.
(4) Ustanoviť príslušné technické a obsahové štandardy.
C. Trvalá udržateľnosť obsahu
Európske digitálne knižnice potrebujú jedinečné aktíva, ktoré poskytujú kultúrne a vedecké zdroje EÚ, čím sa vytvorí základ pre rozvoj digitálnych obsahových odvetví v trvalo udržateľnej znalostnej spoločnosti. Je potrebné identifikovať a odstrániť bariéry ekonomickej trvalej udržateľnosti tvorby a údržby týchto digitálnych kultúrnych aktív, služieb a sietí spájajúcich sa vzhľadom k potrebe vyvinúť príslušné politické prístupy, technologické riešenia a obchodné modely v tejto oblasti.
Kľúčové otázky:
Bezodkladné činnosti na obdobie 2006-2007
(1) Vyvinúť a presadiť implementáciu financovania a obchodných modelov, ktoré podporujú ekonomickú trvalú udržateľnosť digitálneho kultúrneho obsahu.
(2) Presadzovať zavedenie efektívnych metód na znižovanie nákladov na digitalizáciu v kultúrnych inštitúciách.
D. Digitálne uchovávanie
Ochrana digitálnych zdrojov pre budúcnosť je vitálnou súčasťou trvalo udržateľnej znalostnej spoločnosti. Čoraz väčšie objemy informácií sú vytvárane v digitálnej forme a ich uchovávanie je nevyhnutné nielen pre kultúrny sektor, ale aj v kriticky dôležitých oblastiach ako eVláda a eZdravotníctvo. Tento problém je potrebné riešiť na mnohých úrovniach (technológie, výskum, organizácia, prevádzka), no stále nebol začlenený do rozvoja služieb a politík. Je potrebný aktívny výskum, ktorý zamedzí vzniku "doby digitálnej temnoty".
Kľúčové otázky:
Bezodkladné činnosti na obdobie 2006-2007
(1) Stimulovať implementáciu politík a nástrojov digitálneho uchovávania
(2) Hodnotiť implementáciu trvalých identifikátorov zdrojov.
E. Monitorovanie pokroku
Monitorovanie implementácie Dynamického akčného plánu je nevyhnutne potrebné na demonštrovanie vplyvu snáh a investície na európskej a národnej úrovni a na sledovanie pokroku smerom ku vytvoreniu Európskeho kultúrno-informačného priestoru. Meniace sa potreby a požiadavky je možné lepšie pochopiť a oceniť na základe merania podľa spoločných východísk, pomocou odsúhlasených ukazovateľov a zdieľania metodológií. Toto umožní identifikáciu príspevku prostredníctvom koordinácie, financovania, implementácie politiky a uplatnenia výsledkov výskumu na národnej a európskej úrovni.
Kľúčové otázky:
Bezodkladné činnosti na obdobie 2006-2007
(1) Kvantifikovať výsledky digitalizačných iniciatív poskytovaním štandardizovaných údajov - ukazovateľov vstupu, výstupu a využívania a prezentovať ich vo výročnej publikácii.
(2) Monitorovať a zabezpečovať spätnú väzbu na európske snahy a rozširovať osvedčené praktické postupy a skúsenosti.
(3) Realizovať ďalšie prieskumy potrieb používateľov.
(4) Identifikovať kvalitatívne ukazovatele a ukazovatele vplyvu na účely budúcej implementácie.
4. Implementácia
(1) 16. novembra 2004 Rada Európskej únie schválila, že bude pokračovať v koordinácii digitalizácie prostredníctvom aktualizovaného európskeho akčného plánu nadväzujúceho na Lundský akčný plán, ktorý sa má odovzdať v rámci britského predsedníctva EÚ[6]. Od členských štátov sa očakáva, že prijmú potrebné kroky na implementáciu tohto akčného plánu.
(2) V súlade s mandátom určeným Výborom pre kultúrne záležitosti bude Skupina národných zástupcov (NRG) zodpovedná za podporu implementácie Dynamického akčného plánu v rámci členských štátov[7].
V tomto kontexte vykoná Skupina národných zástupcov špecifické činnosti s cieľom